Nádorové ochorenia viečok sú relatívne častým nálezom u všetkých domestikovaných zvierat. Väčšina nálezov, až 75% je benígnych, záleží však aj od druhu zvieraťa. U mačiek je až 90% malígnych tumorov viečok s najvyššou incidenciou squamocelulárneho karcinómu. U psov majú dominantnú prevahu psy vo veku nad 8 rokov s častou plemennou predispozíciou ako: boxer, kokeršpaniel, shi-tzu, bígel a pudel. Najčastejšie ide o sebaceózne nádory, nádory tarzálnych žliaz : adenóm, adenokarcinóm, papilóm, histiocytóm, plochodlažcivý karcinóm a melanóm. Melanómy sú zväčša pigmentované ktoré postupne prerastajú a majú karfiolovitý tvar pri zápalových zmenách až ulcerácie.
V závislosti od rozsahu a lokalizácie môžu funkčne poškodzovať tkanivo mihalníc, spôsobovať iritáciu oka, ktoré sa najčastejšie prejavujú na rohovke v podobe edému, vaskularizácie, pigmentácie až vredu. Pozorované sú taktiež výtoky z oka rôzneho charakteru.
Včasná terapia pri nádorových ochoreniach mihalníc je podstatná, pretože pri odstránení viac ako ¼ dĺžky okraja mihalnice je už nutná plastická chirurgia s využitím kože z okolia. Pri veľkých defektoch je nevýhodou práve strata fyziologického okraja mihalnice, ktorý v neskoršom období vedie k výskytu trichiázy .
Najčastejšou terapiou pri nádoroch mihalníc je chirurgická terapia s využitím parciálnej alebo totálnej resekcii postihnutej časti mihalnice. Inou formou terapie je kryoterapia, rádioterapia, chemoterapia a imunoterapia. Tieto metódy sa väčšinou využívajú u pacientov s plochodlaždicovým karcinómom.
Aj keď nádory mihalníc nepredstavujú život ohrozujúce ochorenia, ich včasná terapia zabráni funkčnému postihnutiu mihalníc či oka a v neposlednom rade rozdiel vo finančných nákladoch pri rozsiahlych plastikách.
